Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká ako Blcha ľudská, ktorá meria 2-3,5 mm. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené. Je to vonkajší parazit (exoparazit), cudzopasí na povrchu organizmu, najčastejšie u psa, výnimočne u človeka. Jej telo je zo strán sploštené, takže veľmi ľahko preniká do srsti psa. Telo blchy je červenohnedé, lesklé a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné. Blcha psia síce dáva prednosť cudzopaseniu na psoch, ale dokáže po obmedzenú dobu žiť i na inom hostiteľovi. Pokiaľ je pes silne napadnutý blchami, môžu tieto prejsť i na človeka. Blcha psia je najčastejším cudzopasníkom psa. Je nebezpečná nielen tým, že sama na psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blchy dokážu veľmi dobre skákať, takže sa bez problémov premiestňujú z jedného hostiteľa na druhého až do vzdialenosti 1,5 m. Živí sa krvou, je to jej jediná potrava. Blcha dráždi pokožku psa svojim pohybom v srsti, a tiež ju poškodzuje nabodávaním pri nasávaní krvi. Pohyb i nasávanie, pri ktorom blcha vypúšťa do ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú psovi silné svrbenie. Pes sa škriabe a svrbiace miesta, na ktoré dosiahne zubami si môže i okusovať. Tým si môže spôsobiť i drobné či väčšie poranenia pokožky, ktorými môže vniknúť bakteriálna infekcia. Môže dôjsť i k vypadávaniu srsti a tvorbe chrást. Pri silnom napadnutí blchami pes celkovo chátra, pretože nemá možnosť odpočinku. U niektorých jedincov môže blcha vyvolať alergické reakcie. Uhryznutie blchy svrbí preto, že jej sliny obsahujú látky zabraňujúce zrážanie krvi, dráždia kožu a vyvolávajú v nej zápal.