Hraboš poľný - Microtus arvalis - DDD

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Hraboš poľný - Microtus arvalis

DERATIZÁCIA > HLODAVCE

Hraboš poľný (srb. poljska volucharica) – Microtus arvalis je drobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až130 mm, dĺžka chvosta je 27 až47 mm a hmotnosť 12 až 57 g. Farba chrbta je hnedosivá, brucha belavá. Uši má široké a krátke, nohy krátke, pri pohybe sa mu brucho ťahá po zemi. Chvost má krátky, nedosahuje polovicu dĺžky tela. Hraboše sa v prírode rozmnožujú obyčajne od začiatku apríla do konca septembra. V stohoch slamy, ale aj na poli v podmienkach miernej zimy sa môžu množiť po celý rok, ale slabšou intenzitou. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti. Pohlavnú zrelosť mláďatá nadobúdajú po dvoch mesiacoch. Gravidita samičky trvá 3 týždne, počet vrhov je 3 – 6 ročne a má 4 – 9 mláďat. Teoreticky v ideálnych podmienkach päť párov hraboša poľného počas jedného roka môže dať až 6 miliárd potomkov. Na šťastie takéto podmienky v prírode nie sú. Populačná hustota 50 – 100 jedincov na hektár na jar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov.
Hraboše sa vyskytujú zvyčajne na suchších biotopoch, najviac na ornej pôde, kde vyhrabávajú rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 –40 cm. Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky. Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Nevyhovuje im vlhká, daždivá a hmlistá jeseň a zima. Všeobecne im nevyhovuje vlhké počasie. Vo vlhkých rokoch sú časté rôzne epidémie chorôb. Chladné zimy im vyhovujú, sneh ich chráni pred chladom. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú.
Vyhovujú im plodiny, ktoré poskytujú úkryt a potravu po celý rok a kde nie sú ich nory poškodzované hlbokou orbou. V minulosti boli pre hraboša vyhovujúce viacročné krmoviny. Teraz mu vyhovujú obilniny pestované v monokultúre a repka. V porastoch repky majú hraboše dostatok potravy na prežitie zimy. Rastliny repky poskytujú bohatú potravu a hustý porast s veľkými listami až do mrazu chráni hraboša proti prirodzeným nepriateľom. Populácia hraboša v repke výrazne lepšie prezimuje než v iných plodinách. Od kvitnutia sa repka stáva nevhodnou potravou a hraboš migruje do obilnín, kde nachádza nadbytok potravy. Ak po obilnine nasleduje repka a príprava pôdy je minimalizačná, môže sa v repke silne premnožiť.

 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky